Kvalifikačné požiadavky pre výkonnú funkciu sú bežnou praxou v celej spoločnosti, sú preto bežným predpokladom zodpovedného výkonu týchto funkcií. Máme za to, že takáto požiadavka neobmedzuje ústavné právo na rovnaké podmienky pre prístup k voleným a iným verejným funkciám o nič viac než platná požiadavka dosiahnutia veku,“ tvrdí líder KDH Ján Figeľ. zdroj 24hod.sk
Porovnávať bežnú prax s politickými právami je logický klam. Ja by som ju zaradil ku klamnej analógii.
Klamná analógia porovnáva dva celkom nesúvisiace javy a tvrdí, že ak má jeden nejakú vlastnosť, musí ju mať aj druhý. zdroj wikipedia
Pracovné miesto a volená funkcia sú dve rozličné veci. Tak pozrime sa na ústavu.
Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Pozrime sa článok 2 a hľadajme slovo vek. Pravda, ono tam nie je a vzdelanie tam nie je tiež.
Teda nejednalo by si o diskrimináciu.
Čl. 14
Každý má spôsobilosť na práva.
Čl. 30
(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich
zástupcov.
(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám
Dajme to dokopy: Každý občan má právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov a má za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Čl.30
(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Toto ustanovenie sa týka len výkonu, teda nie podmienky prístupu k možnosti sa o volenú funkciu uchádzať.
Čl. 31
Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie naopak určuje, akej roviny sa má volebný zákon držať.
Naopak takéto stanovenie podmienok je plne v súlade s Čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ako aj Čl. 26 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), v zmysle ktorého môže zákon ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo činností. Stanovenie navrhovaného kvalifikačného predpokladu nie je ani v rozpore so Štvrtou hlavou Ústavy Slovenskej republiky.
sa odvolávajú na článok 35 (2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.
Týka sa povolaní a činností, čiže nie volených funkcií. Avšak, v ústave je tiež napísané, že obec je právnickou osobou.
Ale ako súvisí článok 26 (2) Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.
Podmienky ustanoví zákon.
Ako toto súvisí s požiadavkou na vzdelanie? S čím je to plne v súlade, sa zo správy nedozvieme.
Ďalej argumentuje, kontrolór musí mať minimálne strednú školu, tak prečo by ju nemal mať aj starosta?
Pretože, to je povolanie a nie funkcia s rozhodovacou mocou.
Základné ľudské práva možno obmedziť, len vtedy ak to v nejakom jeho ustanovení je.
V tomto prípade sú rozhodujúce slová: za rovnakých podmienok.
Pozrime sa znova na ten vek
(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. týka sa poslanca do NRSR
(3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní.
(1) Za prezidenta môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť a ktorý dosiahol vek 35 rokov.
V 4.hlave územná samospráva, či na vzdelanie alebo vek, sa takéto obmedzenie nenachádza, ale keďže
Čl 65. je obec právnická osoba, ktorú vo všeobecnosti môže zastupovať len osoba staršia ako 18. rokov.
Je obmedzenie vekom naozaj všeobecné ? Nie je. Pre Bratislavu a Košice minimálne 25 rokov, pre ostatné obce 18 rokov. Čo teda porušuje volebné právo. Ako podľa sociálneho pôvodu, čiže ako obyvatelia Bratislavy a Košíc ste diskriminovaní, lebo ostatní majú prístup k funkcii primátora či starostu už od 18. roku. Tak aj porušuje k prístupu k funkcii za rovnakých podmienok.
KDH to asi myslí tak, že vek pre starostu nie je ústavne stanovený, ale je obmedzený tým, kto môže zastupovať právnickú osobu, obec. Teda obyčajným zákonom. Potom musíme pristupovať k obci ako ku firme. A potom už je možné obmedziť možnosť uchádzať sa o funkciu čímkoľvek, čo nie je v antidiskriminačnej časti.
§ 4
Za starostu obce (primátora), v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice starostu mestskej časti (ďalej len „starosta obce (primátor)“) môže byť zvolený volič, u ktorého nenastali prekážky vo výkone volebného práva podľa § 2 ods. 2 písm. b) a d) a ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 25 rokov veku.
Teda môžeme očakávať, že nakoniec sa povie, že pre Bratislavu a Košice, treba vysokoškolské vzdelanie. Alebo nebodaj konkrétny titul, na nejakej úzko špecializovanej škole.
Aby bola zachovaná rovnosť prístupu, môže sa obmedziť len na také vzdelanie, ktoré štát požaduje od občana a to je 10-ročná školská dochádzka. To, že si to tam niekto odsedí, ako sa hovorí v dôvodovej správe, nemôže byť dôvodom na požadovanie stredoškolského vzdelania. Na to je tu štát aby vyžadoval kvalitu.
Otázka znie, či by nebolo vhodnejšie to uzákoniť ústavným zákonom a obmedziť požiadavku na vek od 18 rokov a vzdelanie potrebné v rozsahu minimálnej školskej dochádzky?
